Niektoré deti síce vedia technológiu, počítače, mobily a tablety ovládať lepšie, ale čo to robí s ich mysľou a psychikou?
O čo prichádzajú?
Stávajú sa lenivejšími a tiež prichádzajú o detstvo, aké sme my starší poznali veľmi dobre. To detstvo nás formovalo. Formovali nás zážitky, naháňačky po vonku, útočenie na imaginárnych drakov. Formovala nás spoločnosť, kamaráti, rodičia, hračky, ktoré sme tak veľmi milovali a podobne. Mládež narodená v rokoch 1990-1999 by mohla byť posledná mládež, ktorá bude poznať krásu detských hier, pretože dnešné deti týchto vecí zažívajú veľmi málo.
Koho je to chyba ?
Je správne vyhovárať sa na dobu alebo za to môžu rodičia a ich výchova, či nedostatok času na svoje dieťa ? Mali by sme ich v útlom veku chrániť pred vplyvmi počítačových hier a zameriavať sa na ich logické a analytické myslenie. Deti často krát sledujú televíziu, pozerajú do tabletov, chvália sa novým mobilom. V akej dobe sme sa to ocitli? Chceme ísť s dobou alebo kaziť svoje deti ? Ideme teda vlastne s dobou alebo kazíme svoje deti a tým sa zhoršuje doba ? Doba nie je čas. Doba sú ľudia a ich chovanie.
Čo by sme mali zmeniť?
Ešte stále môžeme ovplyvniť vývoj budúcej generácie, a preto by sme sa mali zamerať na to, aby z nich boli inteligentní a múdri ľudia. Doprajme im, aby zažili pravé detstvo. Veď koniec koncov, technika nie je zlá, ale musíme vedieť, kedy je vhodný čas zaťažovať ňou detskú myseľ, aby sa nestala len obyčajným otupením mysliaceho tvora. Deti sú naša budúcnosť. Aké by to bolo, keby raz vyrástli a uvedomili si, že celý svoj život len tak premrhali. Naše deti sa budú stretávať s technikou ako sú počítače, tablety, telefóny a podobne veľmi často, ale je len na nás ako veľmi ho ovplyvnia a ako ho poznačia. Vychovávajme svoje deti dobre, s pokorou a skromnosťou. Veďme ich k inteligencií, ktorá je ukrytá aj v technológiách, ale ako sa hovorí: „Nič by sa nemalo preháňať.“